Adam František Kollár - pedagóg a školský reformátor - hyperlink

Pedagogická činnosť je veľmi významnou súčasťou tvorby Adama Františka Kollára, pretože sa ako riaditeľ všetkých gymnázií v Uhorsku výraznou mierou podieľal na inovácii školského systému. Vydával učebnice latinského jazyka a návrhy na úpravu uhorského školstva.
Adam František Kollár sa považuje za hlavného tvorcu jednej z najdôležitejších reforiem školskej sústavy v Uhorsku – Ratio educationis publicae totiusque rei litterariae per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas (Sústava verejnej výchovy a všetkého školstva v uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených provinciách). Vznikla v roku 1777 a bola revidovaná v roku 1806.
Školským poriadkom Ratio educationis bola po prvýkrát účinne zasiahnutá problematika pomerov na základných, stredných a vysokých školách. Jeho cieľmi sa stali výchova občanov pre praktické potreby života a ustanovenie funkcie hlavných kráľovských riaditeľov pre školy.
Školská reforma Ratio educationis pozostáva z troch častí. Prvá časť je analýzou organizácie, spravovania a finančného zabezpečovania škôl. Druhá časť obsahuje návrh na zmenu vyučovacieho procesu, vymedzuje učivo a oboznamuje s metódami jeho podávania. Tretia časť hovorí o starostlivosti o školskú disciplínu a objasňuje zásady školského poriadku. Ponúka odseky aj o vzdelávaní žiakov a metodike vyučovania.
Za zostaviteľov reformy sa pokladajú Jozef Urményi, Pál Makó a Daniel Tereszyánsky/ Trstiansky/ Tersťanský. Je predpokladom, že skrývali autorstvo Adama Františka Kollára, pretože Kollár ako zástanca ľudu svojimi politickými spismi znepokojil uhorskú šľachtu.
Literárni vedci sa rozchádzajú v názore na Kollárovo autorstvo v reforme Ratio educationis. Maďarský historik Ľudovít Czóka sa ho pokúsil potvrdiť v knihe Mária Terézia iskolareformja és Kollár Adam – (Školská reforma Márie Terézie a Adam Kollár). Monografia Ľudovíta Czóku nie je dodnes preložená do slovenského jazyka.
Ján Tibenský vo svojom diele Slovenský Sokrates vyvracia Czókovu hypotézu o Kollárovom autorstve a tvrdí, že Ľudovít Czóka dobre vedel, že neexistujú žiadne archívne materiály, osobná korešpondencia, koncepty, ani výpisky, ktoré by dokladali priamu účasť Adama Františka Kollára na uhorskej školskej reforme Ratio educationis. S uvedeným tvrdením môžeme polemizovať, pretože Jozef Mátej a Michal Eliáš vo svojich dielach uvádzajú, že Ľudovít Czóka odhalil skutočnosť Kollárovho autorstva prostredníctvom pátrania v tajnom štátnom archíve vo Viedni. V tomto archíve sa mal zachovať originál Ratio educationis, z ktorého po dôkladnom porovnaní Ľudovít Czóka usúdil, že návrhy na reformu školstva u Adama Františka Kollára a návrhy v Ratio educationis sú takmer totožné. Czóka podľa Jozefa Máteja a Michala Eliáša predpokladal autorstvo Adama Františka Kollára v celej druhej a tretej časti Ratio educationis, ktoré sa týkali otázok zriaďovania nižšieho a vyššieho gymnázia, kráľovských akadémií a univerzity a školskej disciplíny. Ján Tibenský naopak popiera priame autorstvo Adama Františka Kollára v uvedenej reforme.
Milan Hamada uzatvára tento vedecký problém nasledovne: „Aj keď sa Kollárovo autorstvo v uhorskej školskej reforme nepodarí nikdy dokázať, závislosť zostaviteľov Ratia educationis od Kollárových návrhov je nepopierateľná.“
Učebnice, ktoré zostavil Adam František Kollár vysvetľujú novú metódu vyučovania latinského jazyka. Gramatiku latinčiny vydal pod názvom Aufangsgründe der lateinischen Sprache für die österreichischen Staaten auf allerhöchsten Befehl verfasst (Základy latinského jazyka pre rakúske školy, zložené na najvyšší príkaz). Gramatiku tvorí dialóg dvoch žiakov – Učenovca a Záhalovca. Učenovec sa zasadzuje za používanie latinského jazyka v uhorskom školstve. Záhalovec mu oponuje a presadzuje vyučovanie v materinskom jazyku.
Ďalšie učebnice – Etymologicum linguae latinae – (Etymologické pravidlá latinského jazyka) a Tirocinium analyticum – (Príručka pre začiatočníkov) sa zaoberajú prehlbovaním vzdelávania žiakov v latinskom jazyku.
Adam František Kollár sa ako člen Dvorskej študijnej komisie a hlavný riaditeľ gymnázií snažil zabezpečiť plynulú výučbu na všetkých školách v ríši, preto sformuloval tri pedagogické návrhy, ktoré vyšli v roku 1775 – Gutachten űber die Einrichtung der Tyrnauer Academie und die Universal figuring der academien (O úprave vysokoškolského štúdia na Trnavskej univerzite), Entwurf (O organizácii školstva) a Extractum de fasciculo Kollari system (Kollárov systém výučby). Tieto elaboráty sú známe len z Kollárovej korešpondencie, pokúsil sa prostredníctvom nich o preškolenie profesorov pomocou svojej novej didaktickej metódy na výučbu cudzích jazykov.
Uvedenej problematike sa Adam František Kollár venoval aj v diele Instructio privata pro Humanorium literarum professoribus publicis in Regnis et Provincis Austiacis (Súkromný návod pre profesorov humanitného štúdia). Myšlienkové podnety pre vznik Súkromného návodu pre profesorov humanitného štúdia čerpal hlavne z filozofických konceptov západoeurópskeho empirizmu a racionalizmu.
V úvode diela Kollár charakterizuje pojem humanistického vzdelania. Udáva pedagogicko-organizačné pokyny týkajúce sa školského vyučovania. Prvý oddiel Súkromného návodu pre profesorov humanitného štúdia sa zaoberá vlastnosťami dobre učiacich profesorov, medzi ktorými by nemala chýbať zbožnosť a kresťanská šľachetnosť, láska k žiakom, zmysel pre česť, mravnosť a odbornosť. Druhý oddiel pojednáva o otázke školy a školského poriadku a didaktických pomôckach na vyučovaní. V treťom oddiele Súkromného návodu vysvetľuje nový spôsob vyučovania cudzích jazykov, ktorý by bral do úvahy nielen vizuálnu, ale i auditívnu a psychomotorickú oblasť vyučovacieho procesu. V diele plánoval vychovávať žiakov k láske k materinskému jazyku, ktorý považoval za základný predmet školského vyučovania. Osobitnú pozornosť venoval aj výchove k vzájomnej znášanlivosti žiakov bez ohľadu na ich sociálnu, nacionálnu a konfesionálnu príslušnosť.