Kritika Kollárovho diela, ktorá sa nedostala do diplomovej práce
Búrka vyvolaná Kollárovým spisom vypukla dva roky po Kollárovej smrti v roku 1785. V roku 1785 uverejnil anonymný autor prácu Juraja Richvaldského Vexatio dat intellectum (Trápenie privádza k rozumu). Juraj Richvaldský bol zástancom šľachty a najväčším odporcom jej zdanenia. Druhá edícia brožúry vyšla vďaka uvoľneniu cenzúry za Jozefa II. a rovnako ako prvá bola určená ablegátom bratislavského snemu. Neznámy vydavateľ druhej edície spisu Vexatio dat intellectum pôvodnú prvú edíciu spisu Vexatio dat intellectum uverejnil spolu s jeho Apológiou. V Apológii sa zmieňuje sa aj o procese upálenia prvej edície spisu Vexatia dat intellectum. Prvé vydanie spisu Vexatio dat intellectum od Juraja Richvaldského predstavovalo úplné vyvrátenie názorov knihy Adama Františka Kollára O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci. Spis sa medzi uhorskou šľachtou začal šíriť už počas snemových rokovaní v septembri 1764. V októbri 1764 o ňom vedela kráľovná Mária Terézia. Bola to pre ňu vhodná zámienka k odvete za upálenie Kollárovej knihy. Dňa 18. februára 1765 dala všetky exempláre prvej edície knihy Vexatio dat intellectum na bratislavskom námestí symbolicky roztrhať a spáliť. Apológiu knihy s názvom Apologia Vexatio dat intellectum dala Mária Terézia spáliť 02. marca 1765. Podľa Jána Tibenského by neznámym autorom druhej edície spisu Vexatio dat intellectum mohol byť mních Leo Saitz, ktorý vydal v roku 1790 polemiku spisu s názvom Prenasledovanie privádza k rozumu uhorských biskupov.
O verejnom spálení spisov Vexatio dat intellectum a Apológia Vexatia dat intellectum informujú anonymné básne Justus Combustus (Spravodlivo spálený) a Spravodlivé upálenie alebo improvizovaná apológia. Vydanie Saitzovej polemiky podnietilo búrku protikollárovskej nenávisti. V roku 1790 Imrich Baerenkopf spis De Dominio Nobilium Hungariae deque Cladis ad Mohácsium causa cum Appendice in regnis Colomani decret...contra Adamum Franciscum Kollár, Posonii et Comaroniis./ O vlastníckom práve uhorskej šľachty a o príčinách porážky pri Moháči...spor s Adamom Františkom Kollárom. V zozname bibliografických odkazov ho použil aj historik Mikuláš Mišík pri koncipovaní knihy Husiti na Slovensku. Originál knihy z Harvard College Library sa nachádza v zdigitalizovanej podobe na internete. Kniha pozostáva z úvodu, ôsmych kapitol a záveru. Pozostáva z 304 strán a je teda rozsahovo dlhšia ako kniha Adama Františka Kollára O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci. Imrich Baerenkop sa v spise O vlastníckom práve zaoberal sa hlavne spochybnením knihy z hľadiska vlastníckeho práva kráľovnej na cirkevné benefíciá. Úvod a záver knihy obsahuje dva francúzske citáty od Charlesa-Louisa de Secondat, baróna de La Brède et de Montesquieu. Zvyšok knihy je napísaný po latinsky. Francúzske citáty pojednávajú o tyranskej vláde a odstránení prerogatív zemepánov, feudálov, svetského duchovenstva, noblesy a mešťanov. Prvý citát pochádza z Montesquieuho diela L' esprit des lois (Duch zákonov), ktoré bolo zakázané katolíckou cirkvou a uvedené na Indexe librorum prohibitorum. Druhý citát je zo sedemnástej kapitoly diela Montesquieu De la Grandeur des Romains et leur décadence.
Ďalšiu kritiku Adama František Kollára podal Imrich Vajkovicz v diele z roku 1791 Previerka dvanástich argumentov kedysi od Huga Grotiusa a iných, nedávno od Adama Františka Kollára o právach štátu vo veciach cirkevných, teraz rôznymi osvietensky sa tváriacimi pseudopolitikmi opakovaných. Vajkovicz sa snažil dokázať, že Adam František Kollár sa spriahol s uhorskými jakobínmi a dielom O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci nadviazal na myšlienky francúzskej revolúcie.
