Adam František Kollár

"Mýliť sa je rub medaily, na ktorého líci je napísané hľadať pravdu."

Tento blog je tak trochu o mne, o zakázaných knihách, o hľadaní pravdy :-) a tak isto chce zložiť hold zakázanému spisovateľovi Adamovi Františkovi Kollárovi, o ktorom som písala kedysi dávno svoju bakalársku prácu...


pondelok, 2. augusta 2010

Kalendárium zo života Adama Františka Kollára - zdroj: Ecker J. - Čitateľ, roč. 32, 1983, č. 5, s. 182-183

KALENDÁRIUM ZO ŽIVOTA ADAMA FRANTIŠKA KOLLÁRA

15. 04. 1718 - Adam František Kollár sa narodil v Terchovej.
1723 - sa presťahoval s rodičmi do Banskej Bystrice.
1736 - ukončil štúdium na kolégiách v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici a Trnave.
1737/39 - absolvoval vo Viedni repetítio humaniorum, patriace k profesorskému vzdelaniu.
1740/47 - štúdium filozofie, práva, klasických a orientálnych jazykov Viedeň.
1747/48 - profesor latinčiny na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši.
10. 6. 1748 - prijatý do C. k. Dvorskej knižnici vo Viedni za pisára /skriptora/.
1748/51 - popri knihovníckom povolaní prednášal gréčtinu pre poslucháčov medicíny /žiakov prefekta Dvorskej knižnice Gerarda van Swietena/.
12. 3. 1749 - vymenovaný za druhého kustóda Dvorskej knižnice.
1754 - vydal v Pešti u Landerera básnické spisy humanistu Jána Pannonia Poematum, elegiarum et epigrammatum libri.
1755 - vydal vzácny rukopis tureckej kroniky Saadeddini scriptos Annales turcici... s latinským prekladom.
1756 - doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka od Fr. Mesgnien-Meninskiho Institutiones linguae turcicae... Zložil príležitostné verše venované cisárskym manželom Musae Francisco et Maria Theresia.
1. 5. 1758 - vymenovaný za prvého kustóda Dvorskej knižnice.
1758/66 - vypracoval štvorzväzkový systematický katalóg teologických tlačí Dvorskej knižnice.
27. 4. 1759 - prefekt Dvorskej knižnice Gerard van Swieten poveril Kollára doplnením a vydaním Lambeckovho starého súpisu rukopisov Dvorskej knižnice.
1760 - vydal súpis rukopisných kódexov Dvorskej knižnice Ad viros sacra et profana eruditione claros de commentariis in manu exaratos codices aug. bibliothecae Vindobonensis propediem prelum subituris epistola.
1761/62 - vydal zbierku dokumentov z viedenských archívov Analecta monumentorum omnis aevi Vindobonensia v dvoch zväzkoch, v ktorých publikoval neznáme dokumenty, kroniky a archívny materiál. Toto dielo mu získalo meno medzi vzdelancami na celom svete.
1762 - vydal dielo humanistického autora Gašpara Urisini-Velliho De bello Pannonico libri decem /Desať kníh o panónskej vojne/.
Ako svoje prvé historicko-právne dielo vydal Historiae diplomaticae juris patronatus apostollicorum Hungariae regum libri tres /Tri knihy o dejinách patronátneho práva uhorských kráľov/.
Zložil básne Charitas eidyllion seu gratiae Francisco et Maria Theresiae augustus.
1763 - prihováral sa za vytvorenie Učenej spoločnosti vo Viedni. Vypracoval aj plán na založenie Uhorskej akadémie vied. /Propositum, quod a. 1763 cum eruditis communicat in quo eos ad jucundam societaem litterariam invitat quae in historia Hungariae naturali oeconomica et civili illustranda occuparetur/.
Vydal spis Mikuláša Oláha: Hungaria et Attilla, seu de originibus gentis Hungariae /Uhorsko a Attila, alebo o pôvode maďarského národa/.
1764 - uverejnil spis De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae circa sacra apostolicorum regum Ungariae libellus singularis. Týmto spisom pobúril rakúsku a uhorskú šľachtu a duchovenstvo tým, že ostro odsúdil nespravodlivý feudálny systém, v ktorom ťarchu daní, poplatkov a robôt niesol bezbranný ľud. Navrhol, aby sa zrušili privilégiá a aby všetky vrstvy obyvateľstva platili dane.
1766 - prednášal diplomatiku, dejiny a štátne právo archivárom a knihovníkom.
Vydal prvý zväzok prepracovaného Lambeckovho súpisu pod titulom Petri Lambecii hamburgensis Commentariorum de aug. Bibliotheca caesarea vindobonensi liber primus...Editio altera opera et studio Adami Francisci Kollarii Fol. s bohatými poznámkami, ktoré hĺbkou a rozsahom ďaleko prevyšujú Lambeckove rozbory.
1767 - preložil do slovenčiny tereziánsky urbár.
1769 - dokončil dejiny karpatoruských Rusínov a ich cirkevného života De ortu, progressu et incolatu nationis Ruthenicae in Hungaria /O pôvode, rozšírení a usídlení rusínskej národnosti v Uhorsku/. Práca zostala v rukopise.
Vyšiel druhý zväzok Lambeckových komentárov a postupne ďalších 6 zväzkov do roku 1782. Posledný deviaty zväzok vyšiel až v roku 1790 po Kollárovej smrti.
24. 7. 1772 - Kollár poverený riadením C. k. Dvorskej knižnice po smrti prefekta Gerarda van Swietena /18. 6. 1772/.
Vypracoval požiadavky Iurum Hungariae in Russiam... /Oprávnenie Uhorska v Rusku.../
Zložil báseň na oslavu ruskej panovníčky Kataríny Na rieku Volgu.
6. 2. 1773 - na Kollárov návrh odstúpili duplikáty kníh Dvorskej knižnice Univerzitnej knižnici v Prahe.
1773 - vypracoval knižničný poriadok pre Knižnicu akademického kolégia vo Viedni.
18. 12. 1773 - dostal za úlohu preskúmať fondy knižníc zrušenej jezuitskej rehole v celej monarchii.
7. 1. 1774 - vymenovaný za riaditeľa C. k. Dvorskej knižnice vo Viedni, za člena Dvorskej študijnej komisie, za riaditeľa gymnázií v celej ríši a dvorského radcu.
1774 - vypracoval katalogizačné pravidlá pre Knižnicu bývalého jezuitského kolégia v Olomouci. Osobne riadil dve gymnáziá vo Viedni. Cisárovná Mária Terézia schválila Kollárov návrh učebnej osnovy nižších latinských škôl. Zostavil a vydal gramatiku latinčiny Anfangsgrunde der lateinschen Sprache /1780 preložená do češtiny ako Uvedení v latinské řeči/.
1774/75 - zostavil tri učebnice latinčiny.
1774/77 - spolupracoval ako člen Dvorskej študijnej komisie na školských reformách, ktoré vyšli r. 1777 ako školský poriadok pod názvom Ratio educationis.
1775 - povýšený do šľachtického stavu s titulom de Keresztén. Dostal majetok Keresztén.
1775 - vydal spis Instructio privata /Vlastný návrh/ zameraný na organizáciu školstva. Žiadal v ňom zavedenie materinskej reči v školách, úpravu technického vzdelávania a priblíženie školy k reálnemu životu. Súčasne navrhol úpravu vysokoškolského štúdia na Trnavskej univerzite. Vydal učebnice Etymologicum linguae latinae a Tirocinium analyticum.
Vypracoval návrh na úpravu štúdia stredoškolských profesorov Instructo privata pro Humaniorum literarum professoribus publicis in Regnis et Provinciss Austiacae.
1777 - vyšla organizácia školstva Ratio educationis totiusque rei literariae per Regnum Hungariae et provincias etiam adnexas /pedagogickú časť vypracoval tajne Kollár/.
25. 11. 1777 - za prefekta Dvorskej knižnice bol vymenovaný Gottfried Freiherr van Swieten. Kollár mu odovzdal riadenie knižnice.
11. 5. 1778 - Kollár zostavil zoznam vykonávaných prác a jednotlivých pracovníkov Dvorskej knižnice.
1778 - vydal prepracovanú a doplnenú čítanku francúzskeho autora P. Chomprého Selecta latini sermonis exemplaria /Vybrané príklady latinskej reči/.
Zásluhou Kollára ustanovená Akadémia orientálnych jazykov vo Viedni. Akadémia orientálnyh jazykov vydala Kollárovu perzskú antológiu Anthologica persica seu selecta e diversis persicis auctoribus fabularum... s latinským prekladom.
1782 - na privítanie pápeža vo Viedni zložil báseň In jucundissimum Vindobonam adventum Pii pp. VI. carmen.
1783 - začal písať, ale nedokončil spis Historiae jurisque publici regni Ungariae anivenitates /Pôvabnosť dejín verejného práva uhorského kráľovstva/. Tretí zväzok ostal rozpracovaný.
10. 7. 1783 - Adam František Kollár zomrel vo Viedni, na 2 poschodí v byte na Am Stockameisenplatz č. 1090 /po 35 ročnej činnosti v Dvorskej činnosti/. Túto správu uverejnil Wiener Zeitung dňa 16. 7. 1783.
1783 - po Kollárovej smrti vyhotovili a vydali Catalogus praestentissimorum librorum nec rarissimorum manuscriptorum bibliothecae Kollarianae /Katalóg najvynikajúcejších kníh, ako aj najvzácnejších rukopisov Kollárovej knižnice/.
29. 9. 1783 - sa konala dražba Kollárovej knižnice.
1790 - vyšiel prvý zväzok Kollárových doplnkov ku Lambeckovým komentárom A. F. Kollarii ad Petri Lambecii comentarium de aug. Bibliotheca caes. Vindob. Libros VIII. Supplementorum liber primus. Obsahuje súpis 138 kódexov. Druhý zväzok ostal v rukopise.
Väčšina Kollárových historických prác ostala v rukopisoch /50 fóliových zväzkov/. Väčšina Kollárových prác nie je preložená do slovenského jazyka.